Drvička a sex – S pohľadom amerického hrdinu som jej ho vložil do rúk

Čo môže mať spoločné drvička a sex? Dnes som mal skvelý deň. S kvalitným spánkom som v práci podal viac ako uspokojivý výkon, tak som si povedal, že si urobím ešte väčšiu radosť.

Hneď po práci som si zašiel do môjho obľúbeného obchodu bongoshop bratislava. Predavač ma hneď upozornil na novinku v ich ponuke: Dreambox s drvičkou. Nikdy som nič podobné nevidel. Okrem skvelého dizajnu ma oslovila aj praktická stránka tejto „krabičky“. Bez váhania som si ju kúpil, pretože som presne vedel, že ju dnes využijem.

Brčko mi pomôže uvoľniť sa

Po práci chodím často do parku, kde sa len tak vyvalím na trávu a nechám myšlienky voľne plynúť. Občas si takto zmotám brko, ktoré mi pomôže uvoľniť sa a na chvíľu zabudnúť na všetky povinnosti ktorých nemám málo. Je to pre mňa jedna z foriem relaxu a vždy keď si ju doprajem, chytím niečo ako druhý dych.

Väčšinou si v parku vyberám miesto čo najďalej od ľudí, aby som si mohol vychutnať kúzelnú bylinu inkognito. Lenže ako som dnes prechádzal okolo jednej peknej baby, ktorá si na tráve čítala knihu, dostal som nutkanie ostať v jej blízkosti. Neviem to vysvetliť, ale urobil som tak. Schválne som si sadol jej smerom, nech má možnosť vidieť čo robím. Pomocou farebnej krabičky som si začal motať brčko. Nijak som sa neponáhľal. Dal som si na čas, vychutnával som si tento rituál.

ruka drziaca konopnu cigaretu a zena ktora lezi na trave a cita knihu

Naježili sa mi chlpy a zalial ma pocit radosti

Keď som bol hotový, pozrel som sa smerom k dievčine. Už nečítala knihu. Pozerala mojim smerom, a keď si všimla môjho pohľadu, usmiala sa. Úsmev sa mi natiahol od ucha k uchu, chlpy naježili a celého ma zalial nesmierny pocit radosti… A to ešte ani brčko nehorelo.

Tieto malé gestá bohato stačili k tomu, aby sa kočka vydala smerom ku mne. Ahoj, volám sa Anita. Prehovorila na mňa, čo som jej hneď opätoval. Som Jožko, teší ma. Obom nám neustále panoval úsmev na tvári a tak mi hneď začala rozprávať o tom, že číta zaujímavú motivačnú knihu.
Práve sa nachádzala v kapitole, kde autor opisuje a zároveň odporúča urobiť aspoň občas niečo spontánne, bez rozmyslu.

Máš chuť niečo urobiť? Proste to urob a urob to hneď.

Čo máš v tej farebnej krabičke?

Znie to bláznivo, ale v ten moment ako som si tieto slová čítala, pozriem tvojim smerom a vravím si, že by ma dosť zaujímalo, čo máš v tej farebnej krabičke.

Poviem vám ľudia, bola to krásna chvíľa. Nič viac som nepotreboval, odpálil som moje majstrovské dielo a s pohľadom amerického superhrdinu, pretože som sa tak cítil, som jej ho vložil do rúk.
Brčko samozrejme.

Hlasný dych a…

Sedeli sme mlčky, stále s úsmevom na tvári, bolo nám krásne. Nechcel som to ticho prerušovať, samotný dych mi prišiel občas rušivý. Ale keby som mal začať rozprávať po čom túžim, čo chcem v ten moment urobiť… Akoby mi myšlienky čítala, vzala ma za ruku a čo nasledovalo potom, sa už bez hlasného dychu ani len nedá predstaviť.

Jasmin

Študentka marketingu, ktorá sa zaujíma o životný štýl, módu a krásu. Píše články o rozličných pútavých témach.