Marocký hašiš (kif)

Slovo Kif znamená v arabčine „potešenie“ a v Maroku sa toto pomenovanie používa ako všeobecný názov pre marihuanu.

Mnohí cestovatelia si v súčasnosti spájajú Maroko s hašišom, avšak aj keď má produkcia tejto drogy v Maroku stáročia trvajúcu tradíciu, výroba hašiša v tejto krajine sa dostala do medzinárodného povedomia až začiatkom 70. rokov. Až do nárastu turistického záujmu o Maroko koncom 20. storočia, kedy do krajiny začali prúdiť cudzokrajní „hipíci“ bola väčšina kanabisu produkovaného v Maroku určená najmä domácim spotrebiteľom kifu. Dnes sa predpokladá, že Maroko produkuje jednu tretinu až polovicu hašiša predávaného po celom svete, zásobujúc valnú väčšinu Európy.

Mnohí cestovatelia pri príležitosti návštevy Maroka hašiš ochutnajú, či už fajčia cez fajky, čilam alebo papieriky.

Kif sa stal populárnym medzi Marockými mužmi po tom, čo Španielski dobyvatelia začali podporovať jeho kultiváciu v snahe udržať v krajine mier. V súčastnosti sa takmer všetka Marocká produkcia kanabisu sústredí v oblasti pohoria Rif, ktoré sa rozprestiera od Stredozemného mora až po prístavné mesto Tangier. Táto oblasť bola pôvodne osídlená Berberskými kmeňmi a je jednou z najchudobnejších v krajine z dôvodu napätých vzťahov medzi domorodými kmeňmi a Arabskou centrálnou vládou. Drogový priemysel poskytuje veľmi potrebný ekonomický základ pre chudobných ľudí tejto oblasti, ktorých obživa úzko závisí od úrody konope. Táto skutočnosť z časti vysvetľuje, prečo sú snahy vlády o zastavenie národného drogového priemyslu neúspešné.

Na druhej strane tento multimilionársky priemysel vyrástol aj vďaka vysokému dopytu po kvalitnom kanabise, ktorý Maroko produkuje a spracúva. Väčšinová populácia typicky pripúšťa, že hašiš je najziskovejšou a najviac vyvážanou Marockou komoditou, čo tiež znamená, že okolie týchto hôr je semeniskom mnohých tienistých a pochybných elementov.

Je to legálne?

Drogový priemysel okolo kifu je v Maroku striktne ilegálny. Je nelegálne pestovať, kultivovať, predávať a fajčiť v Maroku kanabis, s rôznymi právnymi postihmi, ktoré závisia od množstva a časti krajiny. Množstvo Marockých miest je považovaných za priateľské voči hľadačom kifu. V mnohých mestách sa môže zdať bezpečné si kúpiť a fajčiť hašiš, ale často krát sú díleri len policajní informátori v prestrojení. Postih za prichytenie pri kupovaní alebo fajčení kifu môže dosiahnuť až desať rokov v lokálnom väzení ale cudzinci môžu v niektorých prípadoch obísť len s pokutou (ktorá sa môže vyšplhať na pomerne vysokú čiastku). Mestečko Chefchaouen v pohorí Rif je turistami, ktorí by si radi zafajčili kif považované za bezpečný prístav. Jeho bezprostredná blízkosť ku epicentru hašišovej produkcie v Maroku robí túto drogu ľahko dostupnou a dílermi sa to tam doslova hemží. Na iných miestach v pohorí Rif je však lepšie byť opatrný, pretože horské oblasti sú redšie osídlené a ťažko okupované vojenskými a právnymi silami. V týchto oblastiach je najvhodnejšie sa úplne vyhýbať kontaktu s drogovým priemyslom, pretože pravdepodobnosť toho, že vás chytia a budete musieť znášať následky je vysoká.

Dve z hlavných turistických centier Maroka – Marrakesh a Fez sú taktiež miestami, kde sa dá kúpiť hašiš. V týchto miestach díleri zvyčajne čakajú do zotmenia a potulujú sa v častiach s vyššou hustotou ľudí a v blízkosti turistických atrakcií (ako napríklad námestie Jemaa el-Fnaa). Cudzincov, ktorí chcú kúpiť hašiš väčšinou oslovujú z vlastnej iniciatívy. Takéto výmeny sú stále ilegálne a to aj napriek tomu, že polícia ich často prehliada. Vyjednávanie o cene je často krát akceptované. V prípade, že nemáte záujem o kúpu hašiša je úplne prijateľné odpovedať jednoznačným „nie“. Fajčenie kifu v Maroku je bežnou vecou, obzvlášť medzi mužmi. Väčščinou sa fajčí v jointe (zmieša sa s tabakom a zbalí sa do jointa), alebo cez fajku, ktorú si môžete kúpiť v jednom z množstva trhov po celom Maroku.

Vo väčšine Marockých miest nájdete malé kaviarničky, kde miestni muži fajčia vodné fajky a hrajú karty, alebo pijú čaj. Tieto kaviarne sú vhodným miestom na fajčenie pre mužov, ale len v prípade keď vás sprevádza niekto miestny. V prípade, že nemáte miestneho sprievodcu alebo ste žena je bezpečnejšie fajčiť kif v ubytovni alebo hosteli, toto obzvlášť platí v  meste Chefchaouen. Turisti často chodievajú fajčiť aj na pláže alebo iné miesta v prírode, kde nie je veľké množstvo ľudí. Väčšina ľudí sa vyhýba fajčeniu popri chodení po meste alebo na verejných priestranstvách, pretože to zbytočne púta pozornosť.

Maroko je dobre známe produkciou jedného z najlepších hašišov na celom svete. Aj keď konkrétny pôvod a začiatok pestovania marihuany v tejto oblasti nie je známy, všeobecne sa verí, že ho so sebou priniesli Arabi počas ich vpádov na Maghreb niekedy medzi 15. až 17. storočím. Jej prvotná produkcia bola určená pre lokálne účely, pestovala sa v sadoch a záhradách. Hašiš alebo kif sa bežne fajčí s čiernym tabakom, cez „Sebsi fajku“, mieša sa do jedál alebo sa používa pri Sufi rituáloch.

Zákonné regulácie ohľadom pestovania marihuany v Maroku sú prísne, ale niektorým kmeňom z pohoria Rif boli udelené privilégia, ktoré využívali až do 50. rokov minulého storočia, kedy Kráľ Mohammed V zakázal marihuanu v celej krajine. Komerčná produkcia hašišu započala v 60. a 70. rokoch, kedy sa Maroko stalo semeniskom západných turistov, ktorí do krajiny prichádzali so zámerom fajčiť hašiš. So stúpajúcim dopytom sa vylepšovali aj výrobné techniky, ktoré dovoľovali aby sa uspokojil aj dopyt v Európe.

OSN odhaduje, že v oblasti pohoria Rif závisí živobytie desiatky tisícov ľudí od produkcie marihuany, čo z tejto krajiny robí jedného z najväčších dodávateľov hašiša na svete. Následky tohto sú však veľmi vážne – mnohí farmári sú vydieraní lokálnou políciou (žandármi) aby mlčali, zakiaľ čo sa hašiš alebo kif lokálne predáva za asi 7 eur za kilo. Z toho plynú veľké zisky najmä európskym dílerom a pašerákom, ktorý produkt v Európe predajú za 5-10 (alebo aj viac) euro za gram. Navyše v dnešnej dobe je pašeráctvo ešte o niečo menej riskantné, kvôli dekriminalizácii marihuany v susedných krajinách ako je Španielsko a Portugalsko.

Otázka dekriminalizácie marihuany v Maroku je stále aktuálnou témou a to hneď z niekoľkých dôvodov. Niektorí politici chápu ekonomické výhody, ktoré plynú z produkcie tejto rastliny, zakiaľ čo predstavitelia zdravotníctva sa zaujímajú skôr o využívanie rastliny pre jej liečebné účinky. Na druhej strane však mnohí farmári ostávajú skeptickými, pretože majú strach že by celá ich úroda bola zabavená štátnou agentúrou, vznikli by továrne na spracovanie marihuany a produkcia hašiša tak, ako funguje dnes by už nebola možná. To by znamenalo, že farmári by zarábali ešte menej ako v súčastnosti.

Na druhej strane by ale kanabis mohol byť prospešný pre štátnu ekonomiku. Vznikli by nové pracovné miesta pre verejnosť a priestor pre reguláciu, ktorá by odstránila množstvo korupcie a navyše by ľudia mohli získať prístup ku potrebným zdrojom a liekom. Nech už sa ale s legislatívou udeje čokoľvek, farmári z pohoria Rif budú vždy zaplavení marihuanou. V tejto oblasti sú veľmi silné suchá, ktoré zabíjajú väčšinu plodín, no pre pestovanie marihuany sú ideálne.