Moja prvá skúsenosť s marihuanou – Leto

Moja prvá skúsenosť s marihuanou sa odohrala už asi pred desiatimi rokmi, no nikdy na to nezabudnem. Keď sme mali s partiou kamarátov asi tak 14-16 rokov, klasické detské tábory už nás prestávali baviť. Omnoho viac nás lákala predstava noci strávenej pri ohni s gitarami, bubnami a fľašou vína, ktorú sme ukradli rodičom z pivnice.

Jeden takýto večer bol výnimočný nielen preto, lebo sa k nám pridali aj Jožkove sesternice Dáša a Klára, ktoré boli veľmi pekné a zábavné ale aj preto, lebo Jožo doniesol trávu. Najprv sme sa niektorí trochu ostýchali, ale keď Jožo vytrúsil z cigarety ps tabak a namiesto neho do cigy napchal ganju a zapálil tak sme si potiahli všetci. Najprv sme sa perfektne zasmiali a aj naše hudobné trio hralo lepšie ako kedy predtým. (Teda aspoň nám to vtedy tak pripadalo). Cigariet sme ale nemali dosť a tak sme museli vymyslieť nejakú alternatívu. Nemyslím si, že by Kubo nakoniec začal chodiť s Dášou keby ju neohromil v tento pamätný večer tým, ako nás všetkých zachránil.

posedenie do kruhu s priateľmi pri ohni , v noci a v lese. K tomu joint, gitara a netrápi ťa nič na svete.
posedenie do kruhu s priateľmi pri ohni , v noci a v lese. K tomu joint, gitara a netrápi ťa nič na svete.

Ukázalo sa, že pre nášho Kubíka nebola výroba fajky ničím novým. Jeho dedko ho totiž naučil ako z dreva vyrezávať rozličné sošky, lyžice, varešky a podobné veci. Vytiahol nožík, vzal jeden z pekne zahnutých konárov a pustil sa do práce. Neubehla ani hodina a už sme mali vyrobenú síce jednoduchú, ale plne funkčnú šlukovku. Do kotlíka sme vsadili menší kamienok namiesto sitka a už sme veselo ťahali až do rána.

Na ďalší deň nám už ale do spevu nebolo, keďže nedostatok spánku a až príliš veľa domáceho vína nám riadne zamotali hlavy. Vtedy som prvýkrát v živote pochopil, prečo je tráva taká super. Keďže už sme boli tak či tak totálne rozbitý a opice nám veselo skákali po strapatých hlavách, povedali sme si že kašlať na to a ešte si zafajčíme. Každý si dal riadneho práska (vrátane báb) a po chvíli bola bolesť hlavy preč. Dokonca naše zničené žalúdky začali fungovať tak ako majú a tak sme opiekli posledné klobásy a na panvičke osmažili vajíčka.

Boli to najlepšie raňajky môjho života!

Odvtedy už sme nikdy nešli na opekačku bez poriadneho pytlíku trávy alebo aspoň bez toho aby v niekoho taške čakala tabatierka plná jointov. Samozrejme neskôr každému z nás pribudla do zásoby drvička a papieriky, aby už nikto nemusel vyrezávať fajku. Ale myslím, že Kubo si tú čo vtedy vyrobil aj odložil, aspoň minule na pive niečo také spomínal.