Drvička v hlavnej úlohe, alebo skratka k životnej láske

Po prvý raz som fajčila trávu keď som chodila na vysokú školu v Bratislave. Rodičia mi už od malička vraveli aké sú drogy zlé a čo dokážu s ľuďmi urobiť a ja som bola vždy opatrná a poslušná. Na gymnáziu som nemala veľa kamarátov a väčšinu voľného času som trávila nad knižkami. Po maturite sme sa párkrát so spolužiakmi opili v miestnej krčme, ale tým to končilo. Vtedy som ani len netušila, že existuje niečo ako drvička.

Keď som prišla do Blavy, nepoznala som tu nikoho. Raz po seminári za mnou prišiel spolužiak Boris, že či by som s ním nezašla večer do Účka na párty. Nechápavo som na neho hľadela, lebo som fakt netušila čo to je to „Účko“ ale keďže sa mi páčil, tak som po chvíli trápneho ticha prikývla.

Hlboké výstrihy a namaľované ako štetky

Večer sme sa stretli pod Novým mostom a na moje prekvapenie Boris neprišiel sám, ale stál tam s partičkou ľudí. Dve baby vyzerali ako z nejakého feťáckeho filmu – no proste potrhané pančuchy, hlboké výstrihy a namaľované ako štetky. Vo svojich slušňáckych handrách som sa pri nich cítila ako posledný debil.

Boris tam stál s kamošom, obaja normálni týpci a keď som sa k nim blížila, hneď mi s úsmevom zamával. Išli sme si sadnúť na múrik na nábrežie ku Dunaju a chalani vytiahli z ruksaku dve fľaše vodky a džús a začali sme popíjať. Moje počiatočné rozpaky sa vo vodke veľmi rýchlo utopili a keď sme obe fľašky dopili, bola už tma. V Účku bolo brutálne veľa mladých ľudí a na plné pecky hrala vybasovaná hudba.

Koleso som odmietla, no potom prišiel on!

Pre mňa to bol úplne neznámy svet. Tancovali sme a jedna z Borisových kamošiek mi ponúkla koleso – extázu. Odmietla som, pretože som mala strach, nevedela som čo by mi to urobilo. Po chvíli tancovania mi z vydýchaného vzduchu v klube prišlo zle – točila sa mi hlava a tak som vybehla von na vzduch. Pred klubom postávali skupinky ľudí a zabávali sa. Sadla som si na lavičku a predýchavala, keď si za mnou prisadol mladý chalan, na hlave mal dredy.

„Čaau, teba som tu ešte nevidel. Chodievaš sem často?“ spýtal sa ma.

„Hmmm po pravde som tu prvý krát..“ odpovedala som.

„A páči sa ti tu?“

„Ale hej, len mi vo vnútri prišlo trochu mdlo, musela som vybehnúť na vzduch“…

Drvička a v nej smradľavé šišky

Začali sme kecať a celkom dobre sme si rozumeli. Chalan neskôr vytiahol z vrecka okrúhlu krabičku a balíček papieriky. Okrúhla krabička bola drvička (ako som sa dozvedela neskôr) a v nej boli dve poriadne smradľavé šišky. Ubalil jointa a ja som ho s ním celého vyfajčila. Keďže som v živote vyfajčila asi len dve cigarety, učila som sa šlukovať a zo začiatku ma to teda pekne drhlo. To čo sa dialo potom už poznám len z rozprávania ostatných. Skrátka som sa rozbila ako delo: tancovala som, smiala som sa a bolo to super…

Až na následujúci deň, ktorý som celý pregrcala. Na moje prekvapenie sa mi však dredáč s jointom ozval hneď v ten deň s tým, že ma ráno odprevádzal domov a pýtal sa ma ako sa cítim. Večer som k nemu zašla pozrieť si film a dať si brko a odvtedy spolu chodíme už piaty rok.

Stále ten istý chalan

Marihuanu fajčíme takmer každý deň, Marek si dredy už ostrihal kvôli novej práci, ale stále je v mojich očiach ten istý, milý a zábavný chalan, ktorého som stretla pred Účkom. V ten večer som spoznala dve moje najväčšie lásky (Borisa a marihuanu) a nikdy na neho nezabudnem. Sylvia.