Ilustrácie Alice v krajine zázrakov od Salvadora Dalího, vám zničia vaše detstvo

Salvador Dalí bol známy svojim porušovaním pravidiel. Skončil umeleckú školu no nepromoval a to preto, že počas svojej ústnej skúšky vedel o Rafaelovi viac ako jeho skúšajúci. A jeho tvorba nebola výnimkou: mal svoje vlastné pravidlá a svoju vlastnú reč.

Po tom, čo bol opäť vylúčený – tentokrát zo surrealistického hnutia za svoj apolitizmus – Dalí jednoducho odvetil: „Ja sám som surrealizmus.“ Vytvoril tzv. nukleárny mysticizmus ako odpoveď na atómovú vojnu a Einsteinove teórie relativity rozštiepiac svoju ikonografiu na takmer psychedelické šialenstvo. Dokonca sa zapojil aj do pop art so svojou prácou „Portrét môjho mŕtveho brata.“

Dalímu vôbec nerobili problém zmeny a tak keď bol zo strany Random House požiadaný o ilustrovanie edície Alice v krajine zázrakov, vytvoril tejto knihe úplne nový a vzrušujúci štýl.

Obrázky sú samé o sebe krásne a prekvapujúce a odrážajú aj jeho predošlú tvorbu. Väčšina z 12 obrázkov zobrazuje Alicu ako náhodnú postavu, jednoducho kvázi balerínu s neskutočne dlhými rukami zdvihnutými nad hlavou. Takýto obrázok je súčasťou Dalího tvorby z rokov 1934-36 zvanej „Morfologická ozvena“: izolovaná postava v Dalího podivnej pustatine – podobne ako Alica v krajine zázrakov. Alica sa javí proste ako postava, ktorá tam je len náhodným účastníkom, postava, ktorej sa proste dejú veci a nie niekto s veľkým vplyvom.

Obrázok s dvomi rytierskymi služobníkmi zobrazuje Alicu pod nohami rytiera držiac špinavý obraz Červenej kráľovnej – samo o sebe je to referenciou na Dalího dielo z roku 1923 „Portrét mojej sestry“. V určitom zmysle nadobúdame pocit akoby sme čítali Carrolovu Krajinu zázrakov skrz Dalího myseľ používajúc jeho myšlienky a predstavy. Alica, tak ako Dalího vyobrazenie, tak aj Carrollova postava existuje súčasne v knihe a aj mimo nej a to v mysliach čitateľov. Rovnako tak existuje zároveň v Krajine zázrakov a v záhrade spiac vedľa svojej sestry.

Obrázky sú psychedelické a strašidelné so zlovestnou predzvesťou, ktorú vytvoril Carroll, ale nie pôvodný ilustrátor knihy John Tenniel. Zatiaľ čo Tennielova verzia sa zameriavala na ujasnenie scén. Dali ich natláča do jedného obrázku – príkladom je Alicina ruka trčiaca z domčeka, zatiaľ čo sa húsenica štverá po schodoch. Odráža to tak práve Dalího náklonnosť ku kolízii tém, ktoré sa spočiatku zdajú nesúrodé a určitým spôsobom odrážajú neznámu hrôzu, o ktorú sa zrejme Carroll a iní rozprávači pokúšali.