Extáza

 

S kamarátom Lukášom sme začali húliť trávu keď sme mali 18. Keď sme si potiahli cez bongo, začali sme sa cítiť dobre a uvoľnene. Preto som aj začal húliť. Len tak sme si s Lukášom sedeli na obvyklom mieste kde sme si vždy aj pofajčili. Každý piatok sa konali takzvané „bytovice“. Vždy sme tam stretli nových ľudí, pokecali sme, zatancovali si a ak tam bola nejaká pekná holka, tak bolo aj niečo viac. Lukáš mi povedal, že pozná jednu babenku môjho typu a povedal, že príde tento piatok na bytovicu. V piatok som prišiel na bytovicu a keď som uvidel tú holku, vedel som, že som sa do nej hneď zabuchol. Začali sme kecať, viac sa spoznávať. Volala sa Nikol. Pozvala ma na jednu párty, ktorá sa konala ďalší piatok v Brne. Povedala, že by som mnou chcela niečo vyskúšať. Celkom ma zaujímalo čo, tak som sa jej opýtal. Povedala, že by si so mnou veľmi rada dala koliesko (extázu). Najskôr mi to prišlo ako veľmi blbý nápad, pretože som zatiaľ nič iné okrem trávy nevyskúšal. Ale po dlhom presviedčaní som nakoniec súhlasil. Keď sme v ten piatok dorazili na párty, Nikol nám vysvetlila, čo máme robiť keď koliesko užijeme. Povedala nám, že to máme zapiť aspoň jedným celím pohárom vody a že máme po celý deň piť, aby sme vraj neodpadli. Po prvej pol hodine sa nič nedialo, tak som si myslel, že to bola blbosť a vôbec to nefunguje. Ale potom sa to stalo. Do môjho tela náhle prešiel taký pocit uvoľnenia, že som sa skoro neudržal na nohách. Bolo to super. Moje telo sa samé od seba začalo hýbať do rytmu hudby. Vôbec som nevnímal čo je okolo mňa. Nevnímal som nič. Len som si užíval ten pocit.

Keď sme konečne vyšli z klubu, bolo už denné svetlo. Cítil som sa hrozne. Nevedel som dobre dýchať, točila sa mi hlava a mal som pocit, že sa o chvíľku povraciam. Cítil som sa úplne prázdny. Keď som prišiel domov, mamka sa ma pýtala, ako sa mám, kde som bol a podobné blbosti. Samozrejme som jej nepovedal, že som bol s kamarátmi na párty. Povedal som, že som bol u Lukáša a hrali sme nejaké hry na Playku. Poprosila ma, aby som svoju sestru zobral do ZOO. Aj by som ju zobral, ale cítil som sa strašne nahovno. Ľahol som si do postele a hneď som zaspal. Zobudila ma až správa na Facebooku. Písala mi Nikol a pýtala sa ma, ako sa mám. Povedal som jej, že sa mám dosť dobre a že to bolo fantastické. Povedala, že na budúci týždeň ide zasa, tak či sa ku nej aj s Lukášom nepridáme. Samozrejme som súhlasil. Spýtal som sa jej, koľko také koliesko stojí. Povedala mi že 10 éčiek.

S Lukášom sme sa stretli na tom istom mieste ako vždy, zafajčili sme si trochu a išli sme domov. Vtedy mi napadlo, že by som mohol rodičom šlohnúť nejaké peniaze na koliesko. Mamka mala v peňaženke 20€ a tatko 10€. Mal som na 3 kolieska. Pre mňa, Lukáša a Nikol. Bol som za dílerom ktorého mi dohodila Nikol, ktorý mi povedal, že ak užijem dve naraz a na lačno, bude mi úžasne. Chvíľku som o tom rozmýšľal, no potom mi to prišlo ako fajn nápad. Veď, čo sa mi môže stať?

Všetci traja sme sa stretli, keď sme čakali na vlak do Brna. V kupé kde sme sedeli sme boli sami. Vtedy som začal byť hrozne hladný. Po kupé kolovala tráva, tak som si trošku potiahol a hneď ma ten hlad celkom prešiel. Keď sme dorazili do Brna, povedal som im o tom, čo mi povedal díler. Oni do toho moc nechceli ísť, tak som do toho išiel sám. Lukáš a Nikol si dali po jednom, no ja som si zobral dve. Začalo to pôsobiť celkom silnejšie, ako keď som si zobral jednu, ale bolo to v pohode. No potom sa to vo mne zlomilo. Nevedel som sa nadýchnuť, točila sa mi hlava a mal som pocit, že o chvíľu odpadnem. Podlomili sa mi kolená a ja som skončil na zemi. Nevedel som sa pohnúť. Zrazu som stratil vedomie. Zobudil som sa až v sanitke s kyslíkovou maskou na ústach. Lukáš a Nikola boli pri mne, ale zo začiatku som ich vôbec nespoznal. Až potom, čo som poriadne otvoril oči som si uvedomil, čo sa vlastne stalo. Bol som kúsok od toho, aby som sa predrogoval.

Keď som prišiel domov, cítil som sa príšerne. Bolo 7 hodím ráno. Ľahol som si, no v tom okamihu mi napísala Nikol, že sa chce stretnúť.

Stretli sme sa v parku na lavičke. Povedala, že mi potrebuje niečo povedať. Povedala mi, že sa vyspala s Lukášom. S mojím najlepším kamarátom od detstva. Vyhovárala sa na tú extázu, no ja som mal v hlave jasno. Skončil som to s ňou a tak isto aj s Lukášom.

Začal som si kolieska zháňať len pre seba vo väčšom množstve. Stretol som nových ľudí s ktorými mi bolo dobre. Chodievali sme ku nim na bytovice, do Brna a podobne.

Raz som sa vrátil domov až po troch týždňoch. Volala mi mamka. Povedala mi, že idú s fotrom na víkend na nejaký relaxačný pobyt či čo a že mám zobrať svoju malú sestru zajtra od babky o tretej. Vraj ju mám už konečne zobrať do tej ZOO. Povedal som, že ju tam vezmem.

Na druhý deň som sa zobudil na zvonenie telefónu. Volala mi mama. Spýtala sa ma, kde som a prečo som ešte stále neprišiel pre sestru. Povedal som, že som zaspal. No to som nemal. Mama mi oznámila, že keď na mňa sestra čakala, zrazilu jo auto. V tom momente som mame zložil a utekal som na Kramáre. Sestrička ma najprv do izby nechcela pustiť, ale keď som jej povedal, že som jej brat, tak ma pustila. Spýtal som sa jej, ako je na tom. Povedala, že má zlomené obe nohy a silné vnútorné krvácanie.

Keď som ju videl ležať na tej nemocničnej posteli, pomyslel som si, že som to mal byť ja, kto by mal ležať na jej mieste. Vtedy sa mi zhrútil celý svet.

Išiel som na miesto, kde sme sa s Lukášom stretávali. Sadol som si na múr a vytiahol som sáčok s kolieskami. Vysypal som si ich do ruky asi 5 alebo 6. Rozhodoval som sa, či to ukončím úplne. No potom som si spomenul na moju malú sestru, ktorá bojuje o svoj život. Budem aj ja bojovať o svoj. Extázu som zahodil, vymazal som si čísla všetkých tých ľudí, ktorý na mňa mali zlý vplyv a začal som odznova. No keby to malo byť na mne, už tu nejsom. Ďakujem svojej sestre, že mi zachránila môj život.